reklama

Ako sa dostať do Nachičevanu: pokus druhý

Príbeh o ceste do malej Azerbajdžanskej exklávy,  tento krát s úspešným koncom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tí, čo ste čítali môj prvý príspevok a predpokladáte, že druhý let do Nachičevanu sa už musel podariť sa veľmi mýlite. Z troch letov za týždeň už dva zrušené. Nechcela som však hrať vabank a skúšať šťastie o ďalšie dva dni. A tak sa našiel kompromis: prespím v Istanbule a na ďalší deň poletím do Igdiru - azda najvýchodnejšieho tureckého mesta, kam ešte čo-to lieta.

Nasadla som v Prahe do lietadla a už o pár hodín sme boli v Istanbule. Hlavne na nič nezabudnúť - pasová kontrola, vyzdvihnúť batožinu a presvedčiť leteckú spoločnosť, že mi túto noc dlží ubytovanie v hoteli zdarma.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď prejdem colnicou a otvárajú sa predo mnou dvere z letiska, vždy mám pocit, že vchádzam do iného sveta. Mám veľmi rada príletové haly, sú to také zvláštne miesta stretávaní naplnené ľudskou láskou a starostlivosťou. Ani v Istanbule tomu nebolo inak. Rodiny netrpezlivo čakajúce na svojich synov, zapýrený chlapec s kyticu krásnych kvetov, ktorý sa nevedel dočkať dievčaťa, ktoré má tak rád, ale aj ľudia s bizarnými nápismi ako ten pán čo hľadal: "Lovely lady".

Ubytovanie mi letecká spoločnosť vybavila bez okolkov, avšak po zhliadnutí hodiniek mi bolo jasné, že moja ambiciózna túžba po spomínaní na staré časy túlajúc sa uličkami Istanbulu ostane nenaplnená. Plne som sa teda oddala oddychu v luxusnom hoteli. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno späť na letisko a fičím na opačný koniec krajiny. Keď som vystupovala z lietadla, v momente môj pohľad upútali snehobiele štíty hôr. V prvej chvíli som si povedala: "Och, koľká krása, to najvyššie určite musí byť Ararat." V tej druhej: "Aha, tak to asi nebude taká sranda, ten výstup na vrchol, ktorý som pôvodne plánovala!" 

Svoju hypotézu o Ararate som si chcela overiť a tak som sa v autobuse opýtala cestujúcich. "Ale kdeže! Nie, nie, to nie je Ararat. To je Agri Dagi" znela odpoveď. A tak som strávila nasledujúcich niekoľko hodín otáčaním hlavy koldokola hľadajúc svoj Ararat. Až po nejakej dobe, nevidiac žiadne vrcholy, ktoré by sa svojou výškou vyrovnali či dokonca presahovali "Agri Dagi" som svoj boj vzdala a pokorne sa opýtala môjho spolucestujúceho kde je teda to, čo hľadám. Odpoveď ma vôbec nemala prekvapovať! Na Ararat som sa celú cestu dívala! Ararat je však arménsky názov, čo v Turecku neradí počujú. Moja nasledujúca poznámka, že to ale v Slovenčine aj Angličtine voláme Ararat bola očividne ešte nevhodnejšia, než moja pôvodná otázka v autobuse.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Agri Dagi: západ slnka
Agri Dagi: západ slnka 

A áno, v mojom príbehu sa objavili noví spolucestujúci. Na letisku som si okrem batožiny pribalila dvoch Nachičevancov. V Istanbule ich stihol podobný osud ako mňa a ja som mala nesmierne šťastie, že som na nich v Igdire narazila a to aj preto, že boli široko-ďaleko jediní ľudia s ktorými som sa vedela ako-tak dohovoriť. Jeden vedel trochu po rusky, druhý plynule po anglicky. Bez nich by som taxík do Nachičevanu tak rýchlo nenašla. Za kvalitu výberu však asi nikto neručil: naštartovať trvalo dlhšie než desať minút, na palubnej doske svietili všetky kontrolky a náš taxikár by neváhal rýchlu jazdu v protismere nominovať za národný turecký šport.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Rieka Araz: hranica medzi Tureckom a Azerbajdžanom
Rieka Araz: hranica medzi Tureckom a Azerbajdžanom  

Po prechode hranicou som si nemohla nevšimnúť jednej veci - samá Lada. A hneď to prišlo - nostalgická spomienka za naším spoľahlivým žigulíkom, ktorý sa stal obeťou šrotovného. Všetkovydržiace ruské autá však nebola jediná typická črta, ktorú som si v môj prvý deň v Nachičevane všimla. Otvorenosť a prívetivosť preukázali už moji spolucestujúci, avšak kráľovnami pohostinnosti musím menovať dievčatá na internáte v Nachičevane, ktoré sú prevažne azerbajdžanského a tureckého pôvodu. Ale o pohostinnosti, ktorá smerom na východ rastie geometrickou radou, zas niekedy nabudúce.

Veronika Končiková

Veronika Končiková

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Príbehy z ciest pre potešenie mojej babičky, ale aj všetkých tých, čo ich budú čítať. V súčasnosti najmä zážitky z výskumného pobytu v Nachičevane :-) Zoznam autorových rubrík:  Nakhchivan

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu